Kontaktujte nás:
Pre zobrazenie všetkých kontaktov prosím kliknite
Francúzsko (La France, oficiálny názov Francúzska republika/ République française) je demokratický štát, ktorého väčšina územia (Metropolitnej Francúzsko) sa nachádza v západnej Európe.
Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Metropolitné Francúzsko susedí s Belgickom, Luxemburskom, Nemeckom, Švajčiarskom, Talianskom,Španielskom, Andorrou a Monakom.
Francúzsko je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie (EÚ) a Organizácie Spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností a členom združenia siedmich najvyspelejších štátov sveta a Ruska - G8.
Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát Pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI (Komisia Indického oceánu, Indian Ocean Commission) a vedúcim členom Medzinárodnej organizácie Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 francúzsky hovoriacich štátov. Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a UNESCO, Medzinárodný úrad pre váhy a miery (sústava jednotiek SI) a Interpol.
Spolu so Spojeným kráľovstvom je Francúzsko jedinou doteraz existujúcou koloniálnou veľmocou. Základné princípy, ktoré musia Francúzska republika rešpektovať, vychádzajú z Deklarácie práv človeka a občana z r 1789. Francúzska ekonomika je 5. najväčšou ekonomikou na svete a tiež druhou najviac produktívnou v rámci OECD.
Francúzsko hralo po celé stáročia veľmi dôležitú úlohu ako kultúrne a umelecké centrum Európy. Veľa architektonických štýlov západnej civilizácie a väčšina umeleckých štýlov novoveku vzniklo v parížskej umeleckej komunite.
Pevninská časť Francúzska zaberá plochu necelých 550 000 km ². Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší vrchol západnej Európy - Mont Blanc (4810 m n.m.). Ďalšie horské celky predstavujú Pyreneje, Centrálny masív, Jura, Vogézy, Armorský masív a Ardeny. Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhône, Garonne, Seina a časť toku Rýna.
Okrem hlavného mesta Paríža (aglomerácie cez 12 miliónov obyv.) sú najväčšími mestami Marseille, Lyon, Toulouse, Nice, Nantes, Strasbourg, Montpellier, Bordeaux a Lille.
Francúzsko sa skladá z 27 regiónov, ďalej delených do 101 departementov (číslované podľa poradia v abecede), 342 arrondisementov, 4 035 kantónov a 36 682 obcí. Okrem 27 regiónov a 101 departementov sa Francúzsko skladá z ďalších zahraničných teritórií, departementálných kolektivit a zahraničných kolektivit.
Zahraničné teritória nie sú považované za časť Republiky Francúzsko a nepočítajú sa rozlohou do teritória republiky alebo EÚ. Teritória v Pacifiku naďalej používajú frank ako svoju menu, polynézský frank má však kurz viazaný na euro.
Francúzsko kontroluje množstvo ostrovov v Indickom a Tichom oceáne, ktoré nemajú stále osídlenie (Bassas da India, Clippertonovv ostrov, ostrov Europa, Glorieuses, ostrovy Juan de Nova a Tromelin).
Hranice súčasného Francúzska približne súhlasia s tými z čias starovekej Galie obývanej keltským kmeňom Galov (v 1. storočí pred Kr. podrobená Rimanmi). Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa tradične datuje od rozdelení Franskej ríše roku 843, z Východnej Franskej Ríše sa stala Svätá ríša rímska (dnešné Nemecko), západná časť dala vzniknúť dnešnému Francúzsku.
Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV. (17./ 18. storočie), v tom čase malo Francúzsko veľký vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Úpadok ríše bol jednou z príčin Francúzskej revolúcie (1789), ktorá viedla k nahradeniu absolutistickej monarchie konštitučnou a následne republikou, už v roku 1799 ju ovládol Napoleon Bonaparte (konzulát) a štátnym prevratom v roku 1804 založil prvé francúzske cisárstvo a na krátku dobu ovládol väčšinu Európy . Definitívne porazený bol v bitke pri Waterloo (1815).
Hoci Francúzsko vyšlo víťazne z oboch svetových vojen, počas 20. storočia postupne strácalo bývalé veľmocenské postavenie. V súčasnej dobe Francúzsko s Nemeckom usilujú o politickú a ekonomickú integráciu Európy.
Hoci Francúzsko väčšinou vnímame ako národný štát, Francúzi sa vyznačujú rôznorodým národnostným pôvodom, ktorý je výsledkom mnohých vplyvov a množstva prisťahovaleckých vĺn. Najvýznamnejšie stopy v dejinách Francúzska zanechali Galovia, Rimania a Frankovia. Z hľadiska civilizačného bol najzásadnejší vplyv galorománske kultúry, čo sa odráža aj na dnešnej podobe francúzštiny, ktorú radíme medzi románske jazyky.
Prístup k imigrantom bol na území Francúzska takmer výhradne asimilačný, výskyt mnohých oblastných jazykov, ktoré väčšinou nemajú s latinským pôvodom príliš spoločného (bretónčina, baskičtina, korzičtina, flámčina alebo alsaské nárečia nemčiny), však veľmi názorne dokazuje, že utváranie francúzskeho národa bolo oveľa zložitejšie a nejednoznačnějšie. Odhaduje sa, že 40% francúzskej populácie má predka, ktorý pochádza z nejakej migračnej vlny, čo robí z Francúzska etnicky najrôznorodejšiu krajinu v Európe.
Francúzsko je tradične dominantná rímskokatolícka krajina s citeľným protiklerikálným vplyvom. Sloboda náboženstva je daná ústavou.
Francúzsko hralo po celé stáročia veľmi dôležitú úlohu nielen v európskom, ale aj svetovom meradle. Svojim návštevníkom tak v súčasnosti môže ponúknuť nielen veľmi kvalitné služby a potešenie z vyhlásenej gastronómie, ale aj nekonečné množstvo kultúrnych a historických pamiatok a podmanivú krajinu.
Kúzlu Francúzska určite prepadnete aj Vy!