Kontaktujte nás:
Pre zobrazenie všetkých kontaktov prosím kliknite
Súčasná Slovinská republika je jedným z nástupníckych štátov bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie a vďaka svojej bohatej ponuke a vysokej kvalite služieb oceňovaným cieľom zahraničných turistov.
Slovinská republika (Republika Slovenija) vznikla v roku 1991 a v súčasnosti je členom OBSE (od 24. 3. 1992), OSN (od 22. 5. 1992), Rady Európy (od 14. 5. 1993), WTO (od 30. 7. 1995), EEA, NATO (od 29. 3. 2004), EÚ (od 1. 5. 2004), Eurozóny (od 1. 1. 2007), Európskej colnej únie a Schengenského priestoru (od 21. 12. 2007) a OECD (od 21. 7. 2010). Jeho susedmi sú Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko a Taliansko.
Slovinsko sa nachádza v strednej Európe. Jeho pobrežie ležiace pri Jadranskom mori sa tiahne približne 47 kilometrov od hraníc s Talianskom k Chorvátsku. V Slovinsku sa stretávajú štyri významné európske geografické regióny - Alpy, Dinárske hory, Panónska panva a Stredozemie.
Najvyššou horou je Triglav s 2864 m n.m., priemerná nadmorská výška činí 556,8 metrov. Hoci leží pri pobreží Jadranského mora, podstatná časť Slovinska sa nachádza v povodí Čierneho mora.
Hlavným mestom Slovinska je Ľubľana ležiaca v regióne Kraňsko na rieke Ľubľanici.
Ako tzv. "slovinské krajiny" boli označované Kraňsko (s centrom v Ľubľani), Štajersko (s centrom v Grazi - Graz), Korutánsko (s centrom Celovci - Klagenfurt), Gorica a Gradiška (s centrom v Gorici), Terst, Istria (s centrom v Pule) a Zámurie (s neoficiálnym centrom v obci Murska Sobota). Po prvej svetovej vojne zostala Slovincom len v zásade etnicky homogénna územia Kraňsko, Dolné Štajersko a Zámurie, kde bola početná maďarská menšina.
Pôvodnú menu, slovinský tolar nahradilo od 1. januára 2007 euro. Pre vstup do krajiny stačí občanom SR platný občiansky preukaz alebo cestovný pas (presné informácie na stránkach Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky).
V súčasnosti žije v Slovinsku približne 2 mil obyvateľov. Z hľadiska etnického zloženia majú väčšinu Slovinci (83,06%), nasledujú ich Srbi (1,98%), Chorváti (1,81%) a Bosniaci (1,1%). Čechov žilo v dobe sčítania v Slovinsku 273, Slovákov 216.
Podľa posledného sčítania ľudu (2002) sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 57,8% obyvateľov, evanjelikov bolo 0,8%, pravoslávnych 2,3%, moslimov 2,4%, veriacich, ktorí sa nehlási k žiadnej cirkvi, bolo 3,5 %, ateistov bolo 10,1% a Židov bolo v Slovinsku 99.
Katolícka tradícia siaha v Slovinsku až do ôsmeho storočia, kedy prebehla druhá vlna christianizácie (prvá prebehla v rímskej dobe). V štyridsiatych rokoch 16. storočia sa sformoval prvý protestantský krúžok. Dôraz na rodný jazyk spôsobil, že práve v tomto období boli vydané prvé literárne diela v slovanskom (slovinskom) jazyku. Po roku 1590 zasiahla územie dnešného Slovinska protireformácia, väčšina obyvateľstva sa potom vrátila ku katolíctvo.
Úradným jazykom je slovinčina, používaným písmom latinka.
Rozvoj cestovného ruchu nastal v druhej polovici 19. storočia, kedy bola dostavaná železničná trať spájajúca Terst s podunajským vnútrozemím, a z počiatku bol spojený predovšetkým so sídlami Bled a Postojna.
Kľúčovým zákonom pre oblasť cestovného ruchu je Zákon o podpore rozvoja cestovného ruchu z decembra 2003. Hlavnou národnou turistickou organizáciou je Slovinská organizácia cestovného ruchu (Slovenska turistična organizacija).
V súčasnosti územie Slovinska stále častejšie navštevujú aj turisti zo Slovenskej republiky a môžu tak oceniť neuveriteľne pestrú ponuku tejto malej krajiny. Vďaka výnimočným geografickým podmienkam na malom území nájdete nádhernú alpskú prírodu, krasové oblasti, typické prímorské oblasti i rovinaté Zámurie.
Čaká Vás množstvo krásnych miest, hradov, kúpeľov a prírodných zaujímavostí, to všetko s typickou slovinskou starostlivosťou upravené priamo na mieru návštevníkov. Príďte ochutnať výnimočné miestne vína a kulinárske výrobky, v posledných rokoch je medzi návštevníkmi obľúbená najmä agroturistika.
Nespočetné množstvo príležitostí však Slovinsko ponúka aj milovníkom aktívnej dovolenky a to počas celého roka. Vyhlásená lyžiarske strediská Kranjska Gora a oblasť Bovec, smaragdová rieka Soča, alpské vrcholy i vinárske chodníky čakajú na Vašu návštevu.