Švajčiarsko

Základné informácie

Švajčiarsko (Švajčiarska konfederácia, nem. Schweizerische Eidgenossenschaft, Schweiz, fr. Confederation suisse, La Suisse, tal. Confederazione Svizzera, Svizzera, rétorom. Confederaziun svizra, Svizra, lat. Confoederatio Helvetica, Helvetia) je vnútrozemský štát ležiaci v strednej Európe.

Táto federácia 26 kantónov má takmer 8 miliónov obyvateľov, z toho je viac ako 1/5 cudzincov. Švajčiarsko je členom Rady Európy, OSN, EFTA, OECD a WTO a súčasťou schengenského priestoru. Zároveň je jedinou krajinou mimo EÚ v priestore strednej Európy.

Vo Švajčiarsku sídli mnoho renomovaných vedeckých a výskumných spoločností napr. CERN pre jadrový výskum, HFSJG (High Altitude Research Stations Jungfraujoch and Gornergrat) pre výskum kozmického žiarenia atď.

[H3] Geografický charakter a územné členenie Švajčiarska [/ H3]

Švajčiarsko leží medzi Bodamským a Ženevským jazerom, Horným a Alpským Rýnom, Jurou a južnými Alpami. Susedí s Talianskom, Francúzskom, Nemeckom, Rakúskom a s Lichtenštajnskom.

Moderné Švajčiarsko vzniklo v prvej polovici 19. storočia na základe dohody o vytvorení "národa, ktorý vzišiel z vôle" - nemecky "Willensnation".

Politickú, zákonodarnú ale aj výkonnú moc na úrovni obcí, kantónov a konfederácie predstavujú občania, ktorým sú podriadené aj ich parlamenty, niekde nazývané radou - "občan je najvyšším suverénom". V praxi je zvykom niektoré práva prepožičať reprezentantom. Jedná sa ale vždy o prepožičanie dočasné a záleží na spokojnosti občanov, či si tú či onú právomoc nevráti do svojich výhradných kompetencií.

Zaujímavosťou je, že na spolkovej úrovni bolo volebné a hlasovacie právo pre švajčiarske ženy prijaté až vo februári roku 1971. Na kantonálnej úrovni trvalo zrovnoprávnenie žien ešte dlhšie. V roku 1990 bolo hlasovacie právo pre ženy zavedené aj v Appenzell Innerrhoden a to aj napriek odporu voličov (mužov) rozhodnutím najvyššieho súdu.

Švajčiarsko je federáciou (románske úradné jazyky v názve štátu stále užívajú historické označenie konfederácia) 26 autonómnych kantónov. Každý z týchto celkov má vlastný parlament, zákony, vládu, rozpočet aj ústavu, podobne ako je tomu v spolkových krajinách Nemecka alebo štátoch USA.

Jazyky Švajčiarska

Švajčiarsko už vo svojej ústave prijatej v 19. storočí deklarovalo rovnoprávnosť jazykov pôvodne žijúcich obyvateľov. Zákonom zaručené je právo na komunikáciu so spolkovými úradmi vo všetkých úradných jazykoch, Švajčiarsko má teda štyri úradné jazyky. Hojne rozšíreným jazykom je tiež angličtina.

Nemčinou hovorí 63,7% obyvateľov, je hlavným úradným jazykom na severe, v strede a na východe Švajčiarska a ďalej druhým úradným jazykom v kantónoch Fribourg a Wallis. V nemecky hovoriacich častiach sa v bežnom styku používa švajčiarska nemčina, jeden z alemánských dialektov.

Francúzštinou hovorí 20,4% obyvateľov a je hlavným úradným jazykom v 6 kantónoch (Fribourg, Jura, Neuchâtel, Vaud, Wallis, Ženeva) a druhým úradným jazykom kantónu Bern.

Taliančinou hovorí 6,7% obyvateľov, je hlavným úradným jazykom v kantóne Ticino a druhým úradným jazykom kantónu Graubünden.

Rétorománčinou hovorí 0,5% obyvateľov Švajčiarska. Rétorománčina je tretím úradným jazykom kantónu Graubünden. O rétorománčine sa niekedy hovorí ako o polooficiálnom jazyku krajiny. Právo na komunikáciu so spolkovými úradmi v tomto jazyku majú len ľudia, pre ktorých je rétorománčina jazykom materinským.

Dovolenka vo Švajčiarsku

Vo svete je Švajčiarsko preslávené finančnými službami, hodinárstvom, ktoré vzniklo ako zimné zamestnanie poľnohospodárov, vyhlásenými syry a čokoládou, ale aj tolerantnou spoločnosťou, vysokou úrovňou služieb a prekrásnou prírodou.

Turistika v Alpách je po rozvoju dopravy a tým aj dostupnosti hôr významnou oblasťou hospodárstva Švajčiarska. Spočiatku záležitosť patriaca bohatej aristokracii sa v druhej polovici 20. storočia stala radosťou dostupnou pre širokú skupinu návštevníkov.

Interaktívna mapa

Švajčiarsko - oblasti

Lyžovanie - státy