Sarajevo - Bosna a Hercegovina

Základné informácie

Sarajevo (bosnianskou cyrilikou Сарајево) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Ďalej je tiež sídlom samosprávnej entity Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a jednej zo samosprávnych jednotiek Federácie BaH - kantónu Sarajevo.

Historickou časťou Sarajeva je aj v 90. rokoch 20. storočia oddelené nové mesto Istočno Sarajevo, ležiace v Republike srbskej.

Je prirodzeným politickým, ekonomickým, kultúrnym a dopravným centrom štátu. So svojimi 315.000 obyvateľmi je aj najväčším mestom v krajine. Sídli v ňom Predsedníctvo, parlament, vláda, ústavný súd, centrálna banka, najvyššie orgány Federácie Bosny a Hercegoviny, Kantonu Sarajevo.

Historický vývoj metropoly Sarajevo

V stredoveku bol priestor dnešného Sarajeva tvorený zhlukom dedín (so spoločným trhoviskom) a pevnosťou Vrhbosna. Už roku 1239 tu vznikla katedrála zasvätená sv. Petrovi. Názov Vrhbosna dodnes používa tunajšie katolícka diecéza. Od roku 1263 tu existovala aj citadela, zničená bola však pri okupácii osmanskými vojskami v 15. storočí.

Osmani získali mesto roku 1435. Postupne sa začína prejavovať vplyv z Istanbulu a šíri sa islam. V druhej polovici 15. storočia vzniká z podnetu správcu mesta základ súčasného mesta. Od roku 1507 sa používa aj súčasný názov Sarajevo.

Roku 1697 mesto vyplienila rakúska vojska. Hoci Sarajevo bolo obnovené, už nikdy nedosiahlo také prosperity ako predtým.

V roku 1878 bolo rozhodnuté, že Bosna a Hercegovina bude obsadená Rakúsko-Uhorskom, Bosna sa stala protektorátom cisárstva a Sarajevo jej metropolou. Mesto sa začalo výrazne architektonicky meniť, a to z mesta orientálneho v mesto európskeho štýlu. Čoskoro nastal oproti predchádzajúcej stagnácii rýchly rozvoj - vznikli továrne, školy, železnice a bola zavedená električková doprava.

Nepokojné 20. storočia

Sarajevo vstúpilo do dejín vďaka tzv. sarajevskému atentátu, historickej udalosti medzinárodného významu. 28. júna 1914 bol v Sarajeve postrelený následník Rakúsko-Uhorského trónu František Ferdinand d'Este, ktorý v ten istý deň zraneniam podľahol. Útočníkom bol srbský nacionalista Gavrilo Princip. Udalosť dala podnet k prvej svetovej vojne.

Po skončení vojny a vyhlásení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov sa situácia upokojila. Radikálnu zmenu politického usporiadania priniesla až druhá svetová vojna.

Kráľovstvo Juhoslávie sa rozpadlo, na území Chorvátska a Bosny a Hercegoviny vznikol fašistický Nezávislý stať Chorvátsko. Za vlády tzv. Ustašovců dochádzalo k systematickému vyvražďovaniu hlavne Srbov a Židov a snahe o vyostreniu vzťahov Bosniakov s bosnianskymi Srbmi.

Po oslobodení mesta juhoslovanskými partizánmi a vzniku Juhoslávie ako socialistického federatívneho štátu sa stalo Sarajevo opäť centrom Bosny a Hercegoviny. Z provinčného mesta sa opäť stalo jedno z významných sídiel na Balkáne.

Sarajevo preslávili aj XIV. Zimné olympijské hry začaté 15. februára 1984 (Jahorina). Už od polovice 80. rokov bola Juhoslávia v stagnácii, ktorá prechádzala v permanentnú krízu. Postupne sa spolužitie jednotlivých národov v meste začalo zhoršovať.

Vrcholom tohto neudržateľného stavu bolo vyhlásenie nezávislosti Bosny a Hercegoviny 3. marca 1992 po vzore Chorvátska. Belehrad referendum o nezávislosti neuznal. Už prebiehajúce vojna v Chorvátsku sa tak preniesla aj na území BaH a neskôr i do Sarajeva. Situáciu vyostrovali predovšetkým udalosti vo východnej Bosne, kde dochádzalo k prvým prípadom etnického násilia.

Srbi odmietli uznať nezávislý štát v akejkoľvek jeho podobe. Mesto po celé tri roky vojny bombardovala a obliehala už teraz výhradne srbská, juhoslovanská ľudová armáda (JNA). Vojnu ukončila až mierová zmluva z amerického Daytonu podpísaná 19. decembra 1995 v Paríži.

Súčasné usporiadanie krajiny je nasledovné: obe znepriatelené strany - Srbi na jednej strane a Chorváti spolu s Bosniakmi, na strane druhej - dostali územie krajiny rozdelené pol na pol, hlavné mesto však s výnimkou niekoľkých menších predmestí na východe pripadlo Federácii Bosny a Hercegoviny - novo ustanovenej entite, ktoré spravuje tu oblasť BaH, kde žijú prevažne Bosniaci a Chorváti.

Súčasné Sarajevo

Do desiatich rokov po vojne sú škody takmer neznateľné. Mesto podalo kandidatúru na konanie Zimných olympijských hier v roku 2010 (neúspešne) a 2014 (tu však stiahlo).

Veľkú zásluhu na súčasnej podobe Sarajeva mali architekti českého pôvodu Karel Pařík (na prelome 19. a 20. storočia vyprojektoval väčšinu mestotvorných stavieb - Sarajevskú knižnicu, Krajinské múzeum, Katedrálu srdca Ježišovho, väznicu, Aškenázskú synagógu, Šeriatskú školu a ďalšie) a ďalej napr. František Blažek, Karol Pánek, Marian Pařík, Alexander Wittek, Jan Kotěra, Bedřich Hacar a Josef Pospíšil.

Kultúrne centrum Sarajevo

Sarajevo je centrom ako bosnianskeho islamu, tak aj rímskokatolíckej a pravoslávnej kresťanskej cirkve, zastúpení sú tiež aj Židia. Pretože v hlavnom meste prevažujú moslimskí Bosniaci, má islam a jeho tradície nezastupiteľný vplyv na život v meste. Napriek tomu možno Sarajevo označiť ako relatívne multikultúrne mesto, v 80. rokoch sa mu prezývali európsky Jeruzalem.

Kultúrny život v meste vychádza z tradícií tunajších obyvateľov, je pevne spätý s náboženským, ktorý je de facto symbolom všetkých troch majoritných národov Bosny a Hercegoviny.

Mesto disponuje všetkými inštitúciami, ktoré sú pre sídlo s niekoľkými stovkami tisíc obyvateľov nevyhnutné (niekoľko múzeí, škôl i náboženských objektov, mnoho divadiel, z ktorých je najvýznamnejšie Národné divadlo stojace už od roku 1921).

Vzhľadom k dlhej histórii zahŕňajúcej veľa období, kedy sa striedali rôzne kultúry i náboženstvá, je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny bohaté na množstvo rôznych pamiatok, ako kresťanských, tak aj moslimských, či židovských.

Interaktivná mapa oblasti

Sarajevo - střediska

Bosna a Hercegovina - další oblasti

Lyžovanie - státy