Bohinj - Slovinsko

Základné informácie

Bohinj (nemecky Wochein) je alpské údolie a región v severozápadnej časti Slovinska, v Julských Alpách. Samotné údolie zahŕňa povodí Sávy Bohinjky, tj. Hornú a Dolnú Bohinjskú dolinu, Nomenjskú dolinu, Dolinu Ukanc a prekrásne ľadovcové Bohinjské jazero.

Región Bohinj však pokrýva oveľa väčšiu oblasť než len Bohinjské údolie. Pohorie Dolný Bohinj predstavuje jeho južnú hranicu, rieka Sáva a jej kaňon medzi plošinami Jelovica a Pokljuka východnú a Triglav, najvyšší vrch Slovinska, hranicu severnú.

Vodné bohatstvo regiónu Bohinj

Bohinjské jazero je najväčšie slovinské stále jazero, dlhé je 4100 m, široké potom 1200 m, s najväčšou hĺbkou 45 m. Jazero je tektonicko-ľadovcového pôvodu.

Sáva Bohinjka (ktorá splýva so Sávou Dolinkou do Sávy) začína na sútoku riek Mostnica a Jezernica, druhá menovaná vyteká z jazera Bohinj. Mnoho menších potokov sa naopak do jazera vlieva.

Najväčší z nich je Savica, jej prameň a vodopád majú krasový pôvod. Pri normálnom stave vody Savica vyviera v nadmorskej výške 836 m n.m. Veľký vodopád padá do priepasti o hĺbke cez 70 metrov. V nadmorskej výške 790 m n.m. je ešte jeden prameň, takzvaný Malý vodopád. Pri veľmi nízkom stave vody Veľký vodopád vyschne.

Medzi populárne výletné destinácie patrí prameň potoka Bistrica a Grmečické vodopády, obdivovať však môžete tiež vodopády v koryte riečky Ribnica (ťažko dostupné), vodopád Govic, vodopád Mostnice a vodopád Peračica (102 m).

Prírodné bohatstvo regiónu Bohinj

Prevažná časť regiónu Bohinj a jej vysokohorský svet kompletne spadajú do Triglavského národného parku (TNP). V Bohinji rastie vyše tisíc rôznych druhov rastlín. Patrí do alpsko-apeninské flóry, jednej z najbohatších v Európe.

Nachádza sa tu významné množstvo endemitov (živočích alebo rastlina vyskytujúci sa v jedinej oblasti na Zemi). Zo zástupcov fauny patrí k najzaujímavejším horský orol (planinski orol), divoký kohút a množstvo druhov kamzíkov.

Minulosť i súčasnosť regiónu Bohinj

Existujúce historické nálezy dokazujú, že údolie bolo osídlené už v dobe bronzovej. Vďaka relatívnej izolovanosti sa tu vyvinul špecifický dialekt, ktorý je veľmi odlišný od okolitých. Nemenej pozoruhodný je rozdiel medzi dialektami v samotných vnútorných údoliach. Ľudia žijú v 24 obciach, najväčšia z nich je Bohinjska Bistrica.

O Bohinji koluje mnoho legiend a mýtov. Jedna z nich rozpráva o tom, že keď Boh rozdelil zemi ľuďom, uvedomil si, že zabudol na malú a tichú skupinu tých, ktorí nepovykovali a nedožadovali sa pozornosti ako ostatní. Pretože boli tak skromní a trpezliví, prišlo mu ich ľúto. Preto sa rozhodol venovať im najkrajšiu krajinu zo všetkých, ktorú si pôvodne šetril pre seba. Od tej doby "Boh-inj" nesie jeho meno.

Región Bohinj je dôležitým turistickým centrom, aj cez veľkú obľúbenosť relatívne pokojným. V zime sa údolie stáva centrom zimných športov, v letnom období milovníkov vodných športov (kajak na Save Dolince), turistov, horolezcov a tiež rybárov.

Interaktivná mapa oblasti

Bohinj - střediska

Slovinsko - další oblasti

Lyžovanie - státy